Lusana y Marce
V dňoch 10. – 12. októbra sa nečakane v našom meste zastavila za oddychom cestovateľka Lucana y
Marce z Kolumbie z Južnej Ameriky. V interview s ňou sme sa dozvedeli, ako si plní svoj životný cieľ.
Prosím Vás, povedzte nám niekoľko slov o sebe, o svojom živote.
Žijem v severnej časti Južnej Ameriky, v štáte Kolumbia. Mám tam mnoho dobrých kamarátov,
priateľov aj svoju blízku rodinu. Mám syna, ktorý má už 30 rokov a je samostatný. Pred rokmi, keď
som bola ešte chudobná, kúpila som si toto auto. Zopárkrát som ho dala opraviť do servisu a nebola
som s opravou spokojná. Povedala som si, že sa opravovať musím naučiť sama. A naučila som sa to.
Je to moja Merce , ktorej rozumiem a verím.
Prečo ste sa rozhodli cestovať a kedy to bolo po prvýkrát?
Môj syn už je dospelý. Voláme si, píšeme. Zaujíma sa o to, kde som, ako sa mám, ale žije si svoj život.
Ja som bola často zúfalá, chýbalo mi niečo a ja som nevedela čo. Po prvýkrát cestovať som sa
rozhodla v roku 2007, navštívila som všetky krajiny Južnej Ameriky, samozrejme, spolu s mojou
Merce. Bolo to veľmi zaujímavé. Cítila som sa úžasne. Vnútorne ma to veľmi obohatilo.
Čo sa dialo vo Vašom srdci a hlave po tejto prvej ceste?
Keď som sa vrátila, moji známi priatelia a rodina sa spolu so mnou tešili z návratu. Veľmi veľa
fotografujem a o svoje zážitky som sa s nimi podelila. Videli aj moje video. Páčilo sa im to. Ale ja som
chcela ešte niečo viac. Zároveň som sa však bála, či som si už svoje šťastie nevyčerpala na tej prvej
ceste. Verila som sebe aj Merce a v roku 2010 som sa rozhodla precestovať všetky krajiny Severnej
Ameriky. Podarilo sa mi to. Merce ma nesklamala. Stala sa polovičkou môjho srdca. Spolu máme
množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Keď sa ma niekto spýta, či sa nebojím cestovať sama, ja
hovorím, že sama nie som, sme dve Lucana a Merce. Ja jej verím tak ako sebe. Rozumiem jej.
Čomu ste sa venovali potom? Čo napĺňalo Váš život?
Vrátila som sa k svojmu podnikaniu. Darí sa mi. Ale v hlave som sa stále pohrávala s myšlienkou
spoznať aj východnú pologuľu našej Zeme. Nechcem sprostredkované informácie. Chcem priamo na
vlastné oči vidieť. Začala som si plánovať cestu do Ázie a Európy. Urobila som veľký servis auta spolu
s priateľmi. A vedela som, že čoskoro vyrazím do sveta zase.
Kedy ste začali túto cestu? Čo Vás na nej zaujalo?
Tohto roku v máji som začala túto svoju tretiu veľkú cestu okolo sveta. Auto som naložila v Južnej
Amerike do kontajnera a loďou sa plavilo dva mesiace až do Thajska. Ja som tam letela lietadlom. Z
Thajska už svojím autom som sa dostala do Vladivostoku. U nás celému Rusku hovoríme Sibír, od
východu až po západ Ruska. Zistila som, že tu žijú veľmi milí ľudia, ktorí mi veľmi veľmi pomohli. Rada
komunikujem s ľuďmi. Rozprávam španielsky a anglicky. V komunikácii využívam aj prekladač na
internete. Ja si počas cesty viac všímam ľudí, ich správanie. Sledujem, ako pracujú, žijú, čo jedia, ako
myslia. Precestovala som so svojou Merci celé Rusko, Litvu, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Island, Poľsko
a teraz som na Slovensku u vás v Giraltovciach. Od mája do októbra som najazdila 20 000 km. Zistila
som, že v Amerike ľudia nemajú také veľké srdce ako tu na východe. Teda aj v Giraltovciach.
Giraltovce sú na Slovensku malým mestečkom. Ako ste sa o nich dozvedeli? Aký ste si urobili
dojem o Giraltovčanoch? Ako ste sa tu cítili?
Stretla som tu milých a srdečných ľudí. Strávila som tu tri dni pokoja, oddychu, ktorý som už po dlhej
ceste potrebovala. Hostovala som u Anny na odporúčanie jej syna Jozefa. Nikdy sme sa nevideli,
komunikovali sme len cez internet. Prosila som ho o hostovanie, on mi však oznámil, že je teraz
v Holandsku, ale poslal mi adresu a povedal: „Choď, mama Ťa určite prijme.“ Ja som si najprv
myslela, že sa ubytujem niekde v hoteli. Nakoniec som sa rozhodla, že to skúsim u Anny. Jozef má na
internete len samé dobré referencie, ktoré mu píšu ľudia z celého sveta, ktorých už predtým
hostoval.
Annu mi ochotne pomohli nájsť susedia, pretože ja som vedela iba jej povolanie a ulicu. Potom už
všetko bolo fajn. Auto, moja Merce, oddychovalo pod oknom bytu. Ja som mala pre seba celú izbu,
v nej internet a všetko, čo som potrebovala. S Annou sme komunikovali len pomocou prekladača
a posunkovej reči. Rozumeli sme si. Anna ma pozvala na krátke interview do školy, kde pracuje. Bolo
to zaujímavé a obohacujúce nielen pre žiakov, ale aj pre mňa. Odpovedala som na ich všetky zvedavé
otázky. Jedna žiačka komunikovala španielsky, ostatní anglicky, pomáhali aj učitelia ANJ Filip a Katka.
Ďakujem Vám za rozhovor. Prajem Vám dobré zdravie, príjemné zážitky a veľa šťastia na ceste po
Európe, južnej Ázii a Afrike. Nech Vám Vaša Merce vydrží ešte ďalších 20 000 km.
Milým úsmevom, srdečným objatím a pozdravom svoj pobyt v Giraltovciach ukončila.
Čo stretnutie s Lucanou znamenalo pre deti? Tu sú ich vyjadrenia.
Je to odvážna žena s veľkým srdcom. Stretnutie s ňou bolo pre mňa veľmi inšpiratívne a super. Bol to
silný zážitok. Lucana je milá osoba, má môj obdiv, jazdí autom, ktoré pre ňu znamená veľmi veľa.
Cestovanie ju veľmi baví. Spôsob, akým cestuje, nie je finančne náročný. Za málo peňazí veľa
muziky , tak by sa dalo povedať naším ľudovým výrokom. Jej zážitky sú na celý život a niektoré
prenikli aj do nás. Na otázky odpovedala úprimne a pohotovo. Ukázala nám, že učiť sa má význam,
aké sú dôležité jazyky, či spoznávanie sveta aj na geografii. Štát neprezentujú pamiatky, ale ľudia.
Nikdy sa nevzdávať, ale ísť si za svojím cieľom, za svojím snom. Zo stretnutia s cestovateľkou okolo
sveta mali žiaci 6.ročníka veľmi dobrý pocit.
Mgr. Anna Krajňáková